14.II.1900 Spišská Stará Ves - IX.1949 Košice
"Národ vynikne len svojou rázovitosťou a zabezpečí svoju budúcnosť len tak, keď ocení a zachová svoje umelecké a duchovné hodnoty"
SLOVENSKÁ ORNAMENTIKA
Úvodom
Všeobecný záujem verejnosti o moje menšie práce, ktorým takrečeno od malička žijem, a pri ktorých nadobudol som si všestrannej zkúsenosti, dodal mi odvahy a smelosti urobiť vydaním tohto diela odvážny krok. Ním chcem oboznámiť širší kruh obecenstva s podivuhodnou krásnou slovenskou ornamentikou a zároveň aj v našom ľude a najmä v našej mládeži povzbudiť a pestovať samostatnú kombináciu a štylizáciu ornamentálnej výzdoby, čím prilinul by náš ľud a naša mládež ešte väčšmi k svojmu krásnemu umeniu.
V tomto druhom veľkom diele pozostávajúcom z 10 častí budem podávať od najmenších základných ornamentálnych prvkov ornamenta rôzneho druhu čo do koloru a tvaru a takým spôsobom, aby som dosiahol s mojimi stúpencami čím viacej chuti k ďalšej tvorivej činnosti a tak väčšieho úžitku i výsledku u mojich kolegov.
V prvej čiastke tohto diela podávam stručne vlastné ornamentálne prvky, štylizované na základe ľudového ornamentu s takým rozdelením, aby som dosiahol pochopení ornamentu, vycvičil pamäť i fantáziu. Predovšetkým krátko uvádzam zaujímavosti z minulosti slovenskej ornamentiky a to počnúc prvou časťou až po 10. časť.
V celom diele t. j. vo všetkých 10 častiach budem uvádzať pedagogickým spôsobom na 16 prílohách vlastné ornamentálne štylizácie a ukážky tvorieb ľudu z rôznych krajov Slovenska, aby som týmto dielom najlepšie poslúžiť mohol pri tvorbe ornamentov a ich praktickom uplatnení na rôznych úžitkových a ozdobných predmetoch.
Z minulosti slovenskej ornamentiky
Slovenská národná ornamentálna výzdoba je podivuhodnou čiastkou slovenskej kultúry. Pestuje sa v takom veľkom množstve, toľkorakým spôsobom a v toľkých rozličných živých farbách, že máloktoré národy môžu sa pochváliť podobnou typickou samostatnou ornamentikou.
Slovenská národná výzdoba má rozmanitosť, prekrásne tvary, správnu kompozíciu a štylizáciu tak ohromnú, že môže slúžiť za vzor aj odborným znalcom a umelcom. Javí sa hlavne na výšivkách a na krojoch ľudu, potom na maľbe na keramike, na stenách domov, na domácom náradí a na rozličných drevených predmetoch.
Ako Indián tetuje svoju kožu symetrickými podobami z prírody, tak aj slovenský ľud vyzdobuje rúcho svoje krásnymi výšivkami. 1. Jeho výšivky či na chlapeckej košeli či na opiecku dievčaťa a čepci vydatej ženy, podobné sú zakvitnutej lúke, alebo kvetovej záhrade, ba hviezdnatému nebu.
Všetky tieto bohatou ornamentálnou výzdobou vyrábané veci hrali obrovskú úlohu vo veľkom obchode v XVII. A XVIII. storočí a predávali sa vo veľkých mestách ako výrobky turecké, čínske, alebo perské.
V XIX. storočí tento ruch upadol, ale v rokoch 80-tých začína krásny umelecký domáci priemysel znovu ožívať a obdivuhodné práce pospolitého slovenského ľudu objavujú sa na svetových výstavách i dnes a slúžia k sláve slovenskému národu.
Na slovenské ornamentálne výšivky, maľby atď., prvý raz odborne poukázal zakladateľ Slovenského Múzea Andrej Kmeť, keď roku 1887 usporiadal veľkolepú výstavu slovenských výšiviek, ktorá trvala vyše mesiaca. K rozširovaniu a k zveľadeniu tohto slovenského ľudového priemyslu zakladali sa rozličné podniky a spolky. V bývalom Uhorsku roku 1895 vznikol spolok „Izabella“, ktorý organizoval výrobu povestných slovenských výšiviek pod vedením odborníkov, ktorí mali záujem pre umelecký priemysel, pripravovali a dodávali zo spoločných pracovných miestností a škôl veľkolepé ručné práce a to nielen vysokej šľachte doma, ale aj rôznym panovníckym dvorom európskym.
V dobe národného prenasledovania, keď bolo utlačované všetko, čo malo súvis so slovenskou myšlienkou, na martinských slávnostiach roku 1910 zásluhou spisovateľky Eleny Maróthy Soltésovej založený bol v Turč. Sv. Martine účastinársky spolok „Lípa“ pre slovenský ľudový priemysel, aby zachoval, pestoval a propagoval slovenské ľudové umenie nielen doma, ale i za hranicami.
Slovenské ornamentálne umelecké výrobky, prekrásne výšivky zdobili nielen oltáre, kňazské rúcha, obydlie šľachtických rodín, ale zaskveli sa i na dámskych róbach, panovníckych dvoroch, ba aj na ornáte Sv. Otca v Ríme.
Slovenské ručné práce objavili sa aj na svetovej výstave viedeňskej, kde od výstavného súdu slovenské ženy obdržaly pochválne diplomy.
Slovenské ľudové ornamentálne výšivky a maľby boly vystavované na výstave aj v Paríži a v iných veľkomestách Európy.
Stará slovenská výzdoba na keramike a výšivkách pre svoju pôvodnú kompozíciu, technickú presnosť, zaujímavú dekoráciu a štylizáciu rozličných prekrásnych motívov získala si dnes už všade uznania svojou veľkou umeleckou hodnotou. Teraz tieto staré slovenské umelecké práce možno nájsť iba v európskych múzeách, kde slúžia k štúdiu odborníkom a k potešeniu milovníkom umenia. Slovenská ornamentika, ktorá sa už v XV. storočí ukazuje na rozličných hlinených nádobách, dostáva nový ráz a po poznaní arabskej majoliky stáva sa bohatšou.
V XVI. A v prvej polovici XVII. storočia tieto biele nádoby maľované sú ornamentikou z doby renesančnej, ktorá neskoršie ustúpila ornamentu čiste domácemu, rázovitému typu slovenskej výzdoby.
Túto samobytnú ornamentiku uznávajú nielen odborníci, ale aj širší vzdelaný svet a nazýva sa pravým menom „Slovenskou Ornamentikou“. Slovenskú ľudovú ornamentiku každý dobrý znalec na prvý pohľad musí rozoznať od neslovenskej. Slovenská ornamentálna výzdoba má vo vyšívaní ešte väčšiu rozmanitosť, a tá sa postupom času ustavične mení až do dnes. Stará ornamentálna výzdoba na výšivkách, na keramike atď., je z počiatku jednofarebná, ale postupne sa rozvíja a stáva pestrejšou.
Všeobecný záujem o výšivky a rozmanitosť ornamentu počína u slovenského ľudu hlavne v dobe renesančnej. V XVII. storočí pribudol k renesančnému ornamentu aj východný a to pod vlivom Turkov ktorí boli susedmi Slovenska v XVI. A XVII. storočí. Slovenský ľud síce nerád pripúšťa do svojej výzdoby cudzie prvky, zato keď to tentokrát predsa robí, prispôsobí ich zaraz i svojmu vkusu a potom ich už vo svojom duchu rozvíja. Týmto spôsobom aj cudzie prvky dostaly úplne slovenský ráz.
Slovenský ľud má konečne mnoho výtvarných foriem, ktorých používa na maľbách a výšivkách. Ornamentálnu výzdobu tvorí podľa motívov čiste prírodných a fantastických. Mnohí, hoci ani čítať a písať nevedia, ako najobratnejší maliari vytvorili zo svojej fantázie, z vlastného tvárového fondu také pekné ozdoby, že by na ne mohol byť i pravý moderný umelec hrdý.
Originály z ateliéru autora, ručne maľované,
niektoré signované
N I T R A
833 - 1933
833 - 1933
K 1100. ročnému výročiu slovenskej hist. minulosti, pamiatke postavenia prvého kresť. kostola kniežaťom Pribinom, v starodávnej Nitre a sídle slávnej Veľkomoravskej ríše r. 1933
O S O B N O S T I N A
P O H Ľ A D N I C I A CH
MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK
ANDREJ HLINKA
TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK
POHĽADNICE - SLOVENSKÝ ŠTÁT
I. slovenské športové hry Nemecko - Slovensko, medzištátny futbalový zápas, národné mužstvo
I. slovenské športové hry Nemecko - Slovensko, medzištátny futbalový zápas
C I T Á T Y
MILENIUM SV. VÁCLAVSKÉ
POZDRAVY Z MIEST
POZDRAVY K SVIATKOM
PRVOREPUBLIKOVÉ POHĽADNICE
PO ROKU 1945
PRVOREPUBLIKOVÉ POHĽADNICE
XI. VŠESOKOLSKÝ SLET 1948
REPRINTY PO ROKU 1989
Pohľadnice vydané spoločnosťou Grafa, nie je uvedený autor námetu, ale vzhľadom na námet je možné predpokladať, že autorom je Š. L. Kostelníček
V reprintoch po roku 1989 je uvedený autor Š. L. Kostelníček
Odhalenie pamätnej busty umelca v rodnom meste,
jún 2002
BUSTA PRE ZAKLADATEĽA ORNAMENTALISTIKY
Hoci bol akademický maliar Štefan Leonard Kostelničák rodákom zo Spišskej Starej Vsi, jeho tvorba bola spätá aj s mestom pod Zoborom. Tento zakladateľ slovenskej ornamentalistiky vo svojej tvorbe v maximálnej miere využíval ľudové motívy. Zároveň bol autorom desiatich námetov príležitostných pohľadníc z roku 1933, ktoré navrhol k tisícstému výročiu postavenia prvého kresťanského kostola kniežaťom Pribinom. Na nedávnom slávnostnom odhalení pamätníka s bustou, ktorá bola darom Mesta Nitra, sa v rodnej obci umelca zúčastnili i primátor Jozef Prokeš a vedúci oddelenia dopravy a VPS Mestského úradu v Nitre Ján Pánsky.
„Som zberateľ a obdivovateľ jeho tvorby. Rokmi som nadobudol veľmi peknú zbierku, v ktorej mám aj litografiu Pittsburskej dohody a ilustrované pohľadnice, vydávané pri rôznych spoločenských udalostiach. Medzi nimi sú tiež štyri originály ručne maľovaných pohľadníc, pochádzajúcich priamo z jeho ateliéru.“ uviedol Pánsky. Získať v súčasnosti ďalšie veci z tvorby Š. L. Kostelničáka je pomerne ťažké, keďže existuje viac zberateľom a trh je uzavretý. „predpokladám, že za tri roky získam jednu až dve pohľadnice, ktoré ešte nemám.“
Posledné miesto odpočinku umelca
Pozn. autora tohto blogu
Týmto prehlasujem, že nie som členom žiadneho hnutia smerujúceho k potláčaniu práv a slobôd človeka alebo takého, ktoré hlása národnostnú, rasovú alebo triednu nenávisť voči inej skupine osôb a ani také hnutia nepodporujem